O spánku


Spánok je charakterizovaný pokojom tela aj mysle (okrem REM). Oči bývajú väčšinou zatvorené. Dochádza niekedy až k úplnej strate vedomia. Pohyby končatín sú minimalizované a tiež aj reakcia na podnety.

Pre kvalitný spánok by malo cez noc u človeka prebehnúť 4 až 6 spánkových cyklov. Toto číslo je veľmi individuálne a súvisí to aj s vekom (s vyšším vekom strácame schopnosť udržať telo v spánku).

  • Non-REM 1:
  • Znižuje sa napnutosť svalov.
  • Oči sa prestávajú pohybovať.
  • Dýchanie sa stáva pravidelnejším.
  • Znižuje sa frekvencia srdca.

  • Non-REM 2:
  • Objavujú sa spánkové vretienka (dokážu zablokovať zvukové signály do mozgu).
  • Väčšia pravidelnosť frekvencie srdca.
  • Svaly sú mierne napnuté.
  • Oči sa nehýbu.
  • Stabilizuje sa dýchanie.

  • Non-REM 3:
  • Dýchanie je pravidelné, hlboké, s konštantou frekvenciou.
  • Pravidelná frekvenia srdca.



  • REM (Rapid Eye Movement):
    • Svaly sú úplne uvoľnené (mozog vtedy nedokáže prijímať príkazy na pohnutie svalmi);
    • Oči sa rýchlo pohybujú (badať to aj pod viečkami).

Ak si sny zapamätáme, je to znakom toho, že sme sa prebudli v tej fáze spánku, kde práve sen prebieha (podľa toho akej je farby).

Fázy počas spánku:


Spánkové fázy sa začínajú formovať od 6 do 12 mesiacov života človeka (novorodenci nemajú presne špecifikované spánkové fázy). Deti majú omnoho viac hlbokého NREM spánku a tiež REM spánku. Počas života je hlboký NREM spánok menej zastúpený a v starobe sa niekedy vôbec nevyskytuje.

Okolo 22. hodiny večer, ak je v miestnosti tma, začína sa nám sa nám v mozgu tvoriť melatonín - spánkový hormón, ktorý má za úlohu navodiť spánok. To je aj dôvod, prečo väčšina ľudí, ak na to nemajú nejaké iné dôvody, v noci spia. Hlboký NREM spánok nastáva pred polnocou.


"Dvadsiatnik môže preflámovať celú noc a na druhý deň vyzerá, akoby celú noc spal.
Štyridsiatnik môže preflámovať celú noc a na druhý deň vyzerá, akoby preflámoval celú noc.
Šesťdesiatnik prespí celú noc a na druhý deň vyzará, akoby celú noc preflámoval."

doc. MUDr. Robert Vyšehradský, PhD

Spánok sa označuje, ako rytmicky sa vyskytujúci stav organizmu, charakterizovaný zníženou reaktivitou na podnety, zníženou pohybovou aktivitou a typickými zmenami aktivity mozgu zistenými pomocou EEG a u človeka aj zmenou vnímania okolitého sveta (zníženie citlivosti zmyslov). Spánok je aktívny dej a k jeho uskutočneniu je nutná spolupráca mnoho mozgových oblastí, primeraný stav celého organizmu a vhodné vonkajšie podmienky.

V mozgu sa nachádza mnoho druhov nervových buniek. Jedným z nich sú cholinergné nervové bunky, ktoré sa tiež delia do viacerých skupín. Jeden druh cholinergných nervových buniek vylučuje oxid dusnatý (NO), ktorý je poeticky nazvaný “látkou, z ktorej sú utkané sny“, žiaľ, jeho presná činnosť a funkcia sa ešte intenzívne preskúmava.

Ďalší druh cholinergných nervových buniek sa podieľa na aktivácii niektorých oblastí mozgovej kôry a usporiadaní krátkodobej pamäte. Ak sa tieto bunky poškodia, môže dôjsť k Alzheimerovej chorobe.

Ďalšia skupina cholinergných nervových buniek, ktorá sa nachádza v tegmente mozgového kmeňa (v strednom mozgu nad miechou), ovplyvňuje bdelosť, spánkový cyklus a iniciuje REM fázu spánku. V tegmente mozgového kmeňa sa tiež nachádzajú dopaminergné vlákna, ktoré produkujú dopamín, ktorý funguje ako prenášač impulzov. Ak sa tieto dopaminergné dráhy poškodia, môže dôjsť k vzniku Parkinsonovej chorobe a schizofrénie.